Sme, Marián Leško, 9.3.2010

Ženy, ktoré včera prišli pred Úrad vlády, delilo od tam úradujúceho premiéra len pár desiatok metrov, ale mentálna vzdialenosť medzi nimi bola obrovská, lebo žijú v paralelných svetoch. Preto ich ani taký sviatok, akým je MDŽ, nespája, ale rozdeľuje.

Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien zverejnil v júli 2008 svoju správu o Slovensku. Konštatoval v nej len to, čo vie každý, kto tu žije: Istý pokrok pri odstraňovaní rôznych foriem diskriminácie žien nastal, ale napriek tomu v krajine pretrvávajú „viaceré závažné nedostatky v účinnom uplatňovaní ženských práv”.

Predstaviteľky dvoch ženských organizácií sa pred Úradom vlády premiéra pýtali, čo počas svojho funkčného obdobia urobil pre to, aby sa situácia zmenila. Aj keď ich otázku počuť nemohol, po stretnutí s vicepremiérom, ktorý má v agende aj rodovú rovnosť, na ňu odpovedal.

Vláda vraj neprijala žiadne opatrenie, ktoré by zhoršovalo postavenie žien, alebo dokonca zavádzalo nerovnosť medzi mužmi a ženami. Dôvod, pre ktorý sa to ženám máli, je prostý.

Krajina, ktorá má závažné nedostatky v účinnom uplatňovaní ľudských práv žien, neprijala záväzok, že sa vyhne opatreniam, ktoré by postavenie žien zhoršovali. Republika, ktorej vlády (i s premiérmi) prichádzajú a odchádzajú, sa totiž zaviazala, že bude postavenie žien zlepšovať – odstraňovať ich diskrimináciu, prijímať vyrovnávacie opatrenia, pôsobiť proti rodovým stereotypom a podporovať zastúpenie žien vo verejnom živote.

Ak v iných štátoch sa ľavicové či sociálnodemokratické strany profilujú ako nositeľky ľudskoprávnej a rodovej agendy, na Slovensku sa strana Smer profilovala predovšetkým ako „nositeľka” osláv MDŽ. Osláv, ktoré zmenili sviatok na nástroj politického marketingu strany.