Možnosť voľby

Občan, demokracia a zodpovednosť, Možnosť voľby, Rómsky inštitút

Dávky na deti sa neviažu na zásluhový princíp

Bratislava, 23. 6. 2011 (ODZ-Možnosť voľby-Rómsky inštitút) – Princípy a motívy, na ktorých sú postavené novely dvoch zákonov o štátnych príspevkoch týkajúcich sa výchovy detí, sú diskriminačné a v demokratickej spoločnosti neprijateľné. Najvýraznejšie sa medzi nimi vyníma rasistický motív a celkovo necitlivosť voči zraniteľným skupinám, ktoré má štát ochraňovať a vytvárať podmienky pre ich rovnocenné začlenenie do spoločnosti, a nie ešte viac prehlbovať ich diskrimináciu. Ľudskoprávne organizácie [1] v dnešnom otvorenom liste varujú poslancov a poslankyne parlamentu, že ak by schválili tieto novely, štát by priamo zákonom trestal jednotlivých ľudí a ich deti za to, že nevie zabezpečiť ich nediskrimináciu, hoci sa k tomu sám zaviazal. NR SR bude o nich rozhodovať už na najbližšej schôdzi v treťom čítaní.

Návrh noviel zákona o rodičovskom príspevku (zák. č. 571/2009 Z. z.) a zákona o príspevku pri narodení dieťaťa (zák. č. 235/1998 Z. z.) predložili poslanci Kaník, Kužma, Horváth (všetci SDKÚ-DS) a Krnáč (SaS). Novely by ohrozili ľudí so slabým zastúpením na trhu práce a s nízkym vzdelaním, ktorí sa do tejto situácie často dostali v dôsledku diskriminácie v prístupe k vzdelaniu a zamestnaniu. Teda Rómky a Rómov, ale aj iné spoločenské skupiny – napr. osoby žijúce v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, osoby so zdravotným postihnutím, ženy žijúce v násilných vzťahoch a pod. Za určitých okolností súvisiacich so zamestnaním alebo vzdelaním dotknutých osôb [2] by prvá novela znížila rodičovský príspevok u ľudí z týchto skupín na polovicu (95,05 € namiesto 190,10 €), druhá novela by dokonca úplne odňala príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa ženám z týchto skupín.

Novely by súčasne porušovali aj práva detí tým, že by ich diskriminovali (a tak ich vlastne trestali) za to, akých majú rodičov. SR je pritom viazaná Dohovorom o právach dieťaťa, podľa ktorého musí rešpektovať a zabezpečiť príslušné práva „každému dieťaťu … bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, … národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu … (atď.)“.

Novely by boli aj výrazným prejavom viacnásobnej diskriminácie žien – napr. z dôvodu etnicity a zároveň pohlavia/rodu, z dôvodu manželského/rodinného stavu a zároveň pohlavia/rodu a pod. Rodičovský príspevok aj príplatok k pôrodnému sú totiž často jedinými príjmami, ktoré ženy starajúce sa o deti majú a inak vykonávajú obrovské množstvo práce v domácnosti a rodine bezplatne.

Navyše, hoci SR je povinná zabezpečiť dostupnosť antikoncepčných prostriedkov pre všetky ženy [3], v tomto absolútne zlyháva, čím sú najviac postihnuté práve ženy zo sociálne znevýhodnených prostredí. Drastickým znížením rodičovského príspevku na polovicu a úplným odňatím pôrodného by ich teda štát ešte aj trestal za porodenie detí v dôsledku nedostatočného prístupu k antikoncepcii – čo by bol ďalší výrazný prejav ich diskriminácie.

„Obe navrhnuté novely sú protiústavné, keďže z Ústavy SR jasne vyplýva záväzok štátu presadzovať a dodržiavať právo na rovnosť a nediskrimináciu. Taktiež sú v priamom rozpore so záväzkami SR vo vzťahu k EÚ (najmä s tzv. Rasovou smernicou) a s medzinárodným právom – najmä s Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,Dohovorom o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,“ hovorí Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. Smernice EÚ a medzinárodné dohovory majú na základe ústavy prednosť pred zákonmi SR. [4]

Podľa zákona sú oba príspevky štátnymi sociálnymi dávkami, ktoré prispievajú k zabezpečeniu nevyhnutných potrieb dieťaťa a k riadnej starostlivosti oň. „Štátne sociálne dávky sa neviažu na tzv. zásluhový princíp. Nárok na dávku vzniká vtedy, keď u jednotlivca nastane určitá životná situácia a nezávisí od toho, či si platil/a nejaký typ poistenia, teda či si dávku „zaslúžil/a“. Mimochodom, pri predošlej novelizácii zákona o rodičovskom príspevku (účinnej od 1. 1. 2011), ktorá odstránila dvojstupňovosť pri jeho vyplácaní, práve vláda argumentovala, že táto dvojstupňovosť nesprávne vychádzala zo zásluhového princípu,“ dodáva Klára Orgovánová z Rómskeho inštitútu.

Rasová smernica EÚ (Smernica Rady č. 2000/43/ES) zakazuje o. i. nepriamu diskrimináciu z dôvodu rasy a etnicity v oblasti sociálnej ochrany (vrátane sociálneho zabezpečenia) a sociálnych výhod. Nepriama diskriminácia je také zaobchádzanie, ktoré síce je navonok neutrálne – t. j. formálne platí na všetky osoby, resp. prípady rovnako – ale znevýhodňuje, resp. má (osobitný) negatívny dopad na určitú osobu alebo skupinu. Je nepochybné, že navrhované novely by mali výrazne negatívne dopady práve na rómske komunity, osobitne na rómske ženy a deti, a tak by porušovali právo EÚ.

Nepriama diskriminácia pripúšťa možnosť jej odôvodnenia – určitá právna úprava alebo opatrenie môžu „obstáť“, hoci inak sú nepriamo diskriminačné. V tomto prípade to však neprichádza do úvahy, aj keď by sa argumentovalo nejakým legitímnym cieľom, napr. šetriť verejné financie a pod. Navrhované novely totiž v žiadnom prípade nespĺňajú požiadavku primeranosti použitých prostriedkov. Trestajú deti a následne aj rodičov (a osobitne ženy – matky), ktorí/é nemajú prácu alebo skončené či prebiehajúce vzdelanie práve preto, že štát nevie zastaviť ich diskrimináciu na trhu práce alebo pri vzdelávaní, resp. ju často aj sám podporuje a produkuje.

„Zo všetkých uvedených dôvodov by poslanci a poslankyne NR SR mali návrhy oboch zákonov odmietnuť. Akékoľvek kozmetické úpravy týchto noviel, napríklad že nárok na príspevok sa bude odvíjať od aktivačných prác a podobne, sú taktiež neprípustné,“ dopĺňa stanovisko ľudskoprávnych MVO Adriana Mesochoritisová z občianskeho združenia Možnosť voľby.

Pozn.:

[1] K stanovisku organizácií Občan, demokracia a zodpovednosť, Možnosť voľby a Rómsky inštitút sa pripojili taktiež Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov v SR – UNHCR spolu s ďalšími 54 organizáciami (celkovo 58 organizácií) a 40 jednotlivcov a jednotlivkýň (pozrite nižšie). Úplný zoznam podporujúcich subjektov sa nachádza v otvorenom liste.

[2] Novela zákona o rodičovskom príspevku: Ak by aspoň jeden z rodičov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok za posledné štyri roky nevykonával platenú prácu a/alebo z tejto práce nemal nemocenské poistenie, alebo neštudoval na vysokej škole, alebo neukončil strednú či vysokú školu. Novela zákona o príspevku pri narodení dieťaťa: Ak ženy neboli v období posledných štyroch rokov nemocensky poistené minimálne 270 dní, alebo sa nepripravovali na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo sa nestali absolventkami vysokej školy alebo strednej školy za posledné štyri roky predchádzajúce vzniku nároku na príplatok.

[3] V zmysle Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a všeobecných odporúčaní výboru pri tomto dohovore (CEDAW), ako ajosobitných odporúčaní tohto výboru pre Slovenskú republiku.

[4] Predkladatelia zavádzajú aj v tzv. doložke zlučiteľnosti, keď tvrdia, že novely nie sú predmetom práva EÚ. Naopak, ako vyplýva z vyššieuvedeného, novely priamo spadajú do pôsobnosti práva EÚ.

Kontakt:

Mgr. Janka Debrecéniová, MJur. (ODZ) – debreceniova@oad.sk

Mgr. Adriana Mesochoritisová (Možnosť voľby) – adriana@moznostvolby.sk

PhDr. Klára Orgovánová (Rómsky inštitút) – klara.orgovanova@romainstitute.sk

Ing. Ľubica Trubíniová (ODZ) – trubiniova@oad.sk